Dojčenie v praxi

Dojčenie na požiadanie alebo režim?

(O) Zástancovia dojčenia na požiadanie tvrdia, že treba dojčiť ako často a ako dlho dieťa chce. Dieťaťu má byť dovolené vytvoriť si vlastný režim, ktorý bude vyhovovať jeho potrebám a korešpondovať s matkinou schopnosťou produkovať mlieko.

(O) Gina Ford však argumentuje, že to tak proste nefunguje. Novorodeniatka sa potrebujú kŕmiť trošku a často a ak je veciam daný voľný priebeh, bábätká nemajú tendenciu tento spôsob životosprávy meniť. Podľa jej skúseností rodičia majú tendenciu dojčenie na požiadanie interpretovať tak, že dieťa treba nakŕmiť zakaždým keď plače a nie sú si vedomí iných potrieb, ktoré dieťa má. Takéto chaotické kŕmenie ďalej vedie k chaotickému spánku a častému nočnému vstávaniu.

Gina Ford je presvedčená, že kŕmenia aj spánok musia mať štruktúru, ktorá sa prispôsobí veku a váhovým prírastkom dieťaťa. Vypracovala na základe svojich skúseností komlepexný režim pre bábätká, ktorý zohľadňuje ich potreby meniace sa s vekom a aj niektoré ťažkosti s dojčením ako napríklad rastové šprinty. Pre mamičky, ktoré neprodukujú dostatok mlieka vypracovala plán na zvýšenie produkcie. Základom úspechu je používanie pumpičky a fľašky.

Moja skúsenosť

(S) Štvrý mesiac bol pre nás jeden z najťažších. Nespokojnosť našej dcérky veľmi narástla a išlo to ruka v ruke s nepravidelným priberaním. Cítila som, že produkujem menej mlieka ako pred tým. Počas tretieho mesiaca začala spávať 2-3 krát denne po pol hodine, ale s týmito problémami som ju znova nemohla na spánok uložiť vôbec. Bola som úplne zúfalá a vtedy som si na radu iných mamičiek kúpila knihu od Giny Ford. Keďže som mala problémy s udržaním produkcie mlieka, nedokázala som dojčiť podľa jej režimu, ale vedomosti, ktoré som z jej knižky získala o spánku všetko zmenili. Bolo ťažké ju uložiť na spánok a dosiahnuť, aby spala toľko ako píše knižka, ale dosiahla som, že spávala tri krát denne po trištvrte hodine, a znova sme mali doma spokojné dieťa, ktoré sa vedelo samo zahrať a tešiť zo života. V štyroch mesiacoch som začala zavádzať tuhú stravu a odvtedy to bolo oveľa ľahšie.

Nepodarilo sa mi však odstániť problémy s kolísaním produkcie mlieka. Snažila som sa jej preto dávať do stravy čo najviac mlieka a dojčiť ju často, aby som produkovala dostatok. V druhom polroku už s denným spávaním neboli problémy, myslím, že nepríjemnosti spojené s refluxom boli už viac menej za nami. V deviatich mesiacoch sa nám podarilo ustáliť na 6 dojčeniach denne, ale nie vždy jedla dobre, niekedy dojčenie úplne odmietla. V desiatich sme vysadili všetky mliečne výrobky a adekvátne sa zvýšila produkcia. Napriek tomu nie vždy dobre jedla. Keď mala jeden rok, postupne som znížila počet dojčení na 3 a až vtedy začala dobre vyprázdňovať prsníky. Myslím, že 6 dojčení bolo pre ňu priveľa, ale pri troch mi začala pomaličky celkovo klesať produkcia. Mala som už v pláne odstavenie, takže mi to vyhovovalo. Keby som chcela produkciu ustáliť, myslím, že by som musela nájsť rovnováhu niekde medzi, pri 4-5 dojčeniach denne.

Môj názor

(N) Rozhodnutie pre režim alebo dojčenie na požiadanie patrí k najosobnejším rozhodnutiam v starostlivosti o malé bábätko a každá mamička by si ho mala určiť podla svojich priorít a životného štýlu, akým chce prvý rok svojho dieťaťa stráviť. Dojčenie na požiadanie zaručí dostatok mliečka a v podstate vždy znamená úspešné dojčenie. Zároveň však často problémy so spánkom a veľmi často nočné kŕmenia dlhšie ako jeden rok. Najčastejšie riešenie nočného budenia je, že matka si zoberie dieťa k sebe do postele. Myslím, že vyhovuje ženám, ktoré si vážia dojčenie nad všetky ostatné aspekty výchovy bábätka a sú ochotné obetovať svoj spánok v prospech dojčenia.

Naopak režim podľa Giny Ford môže podľa mojich skúseností znamenať nedostatok mliečka pre niektoré ženy a v tomto názore ma utvrdzuje aj to, ako nástojí na používaní fľašky. Ak sa však podarí podľa neho fungovať, výhody vyvážia energiu, ktorú musí matka investovať do udržania dostatočnej tvorby mlieka. Pravidelný spánok aj kŕmenie pomáha matke rozlíšiť rôzne potreby bábätka a vzniká priestor pre duševný rozvoj, keď všetky základné potreby sú uspokojené. Myslím, že vyhovuje ženám, ktoré chcú mať výchovu svojho dieťaťa pevne v rukách a sami rozhodovať, miesto aby sa prispôsobovali. Ak ich cieľom je dojčiť kratšie ako rok a odstaviť pritom dieťa veľmi postupne, postupné ubúdanie produkcie a pribúdanie umelej výživy im môže vyhovovať.

Matky, ktoré chcú dať dieťaťu maximum čo sa týka dojčenia a pritom nezanedbať spánok a duševný rozvoj, sa musia pustiť vlastnou cestou a skombinovať vedomosti z obidvoch protichodných smerov. Znamená to možno veľa štúdia, premýšľania, pokusov a omylov, ale výsledky určite budú stáť za to.

Pokračovanie...

Hlavná stránka