Nočné dojčenie: Neodstavujte! Skúste naučiť Vaše dieťa spávať. Možno ste
počuli od Vašej mamy, že po polroku by Vaše bábätko malo v noci
pekne spinkať, lebo nočné dojčenia nepotrebuje. A možno
niektorá Vaša kamarátka si myslí, že pre dojčenie treba obetovať
všetko, aj rozbitý nočný spánok. Sami však určite cítite, že 8
dojčení za noc v druhom polroku nie je v poriadku. Kde je teda
pravda? Tento článok Vám pomôže nájsť odpoveď. Obsah:
Ako vznikne
neprimerané nočné dojčenie Kedy je namieste
spánkový tréning Krok 1 -
Pripravte sa psychicky Krok 3 –
Poriadne dieťa cez deň nakŕmte Krok 4 –
Venujte pozornosť dennému spánku Krok 5 –
Podporte dieťa v tom, aby sa naučilo samé zaspávať Spánkový tréning – znížte počet dojčení Metóda 1 –
Naučte sa rozoznávať zvuky, ktoré dieťa vydáva zo spánku Metóda 2 –
Snažte sa postupne odstrániť asociáciu zaspávania pri dojčení Metóda 3 – Jadro
noci (Core Night) Metóda 5 –
Vymiznutie (Fading) Spánkový tréning – nechajte dieťa plakať Metóda 7 –
Kontrolovný plač (Controlled Crying) Spánkový tréning – odstránte nočné fľašky Metóda 8 –
Riedenie mlieka vo fľaške Ako
začal náš spánkový problém Prvý spánkový
tréning – 7 a pól mesiaca Druhý
spánkový tréning – 8 a pól mesiaca Odstraňujeme
posledné nočné dojčenie Rôzne
názory
Zástancovia
režimu a nerozbitého nočného spánku od útleho veku tvrdia, že mnohé
bábätká dokážu prespať noc bez dojčenia (povedzme od 23:00 do 7:00)
už okolo 3 mesiacov a v 6 mesiaoch by všetky mali spať 12
hodín v kuse, lebo nočné dojčenia viac nepotrebujú. Naopak
zástancovia dojčenia na požiadanie a tzv. „attachment parenting“
tvrdia, že dieťa potrebuje Vašu pozornosť aj v noci, ak už nie
z nutričného hladiska, tak aspoň z citového. Proti obom
týmto tvrdeniam však existuje námietka: Môže si každá matka exkluzívne
dojčeného bábätka udržať dostatočnú tvorbu mlieka, ak má 12
hodín prestávku? A na druhej strane – je Vaša pozornosť to, čo
Vaše dieťa uprostred noci naozaj potrebuje, alebo je to neprerušený
občerstvujúci spánok? Ako sa zdá, pravda bude kdesi uprostred. Dôležité
fakty
Najnovší výskum
o skladovacej kapacite prsníkov
nám dáva dobrú predstavu, koľko dojčení bábätká staršie ako 4
mesiace potrebujú. Ženy s veľmi malou skladovacou kapacitou
produkujú dostatok mlieka ak sú prsníky poriadne vyprázdnené 7 krát denne,
ženám s extrémne veľkou kapacitou stači dojčiť 4
krát. Väčšina z nás teda potrebuje dočiť 5-7 krát
z oboch strán. Tieto dojčenia tiež musia byť rozumne
rozložené, aby sa medzi dojčeniami stačilo mlieko vytvárať
a prsníky sa po dlhej prestávke nepreplnili. Takže napriek tomu, že
zdravé bábätká sú schopné v druhom polroku prespať noc, mnohé
potrebujú 1-2 nočné dojčenia, aby si udržali dostatok mliečka. Výskum
ohľadne spánku potvrdzuje ako príroda tieto veci krásne zosúladila.
Medzi 4-6 mesiacom sa vyvinú spánkové cykly a aj nočný spánok, ktorý
sa podobá na spánok dospelého človeka. Bábätko (rovnako ako dospelý
človek) sa asi 8-10 krát za noc čiastočne preberie, aby sa
pomrvilo a skontrolovalo, či je všetko v poriadku. Za normálnych
okolností len asi 2 z týchto prebudení sú úplné. Vaše bábätko sa
úplne preberie 2 krát za noc a ak je to potrebné môžete ho
nakŕmiť bez toho, aby ste spôsobili problém. Ak ho však
dojčíte viac krát, čiastočné prebudenia budú nahradené úplnými
a zdravý nočný spánok sa rozbije. A dôsledky? Unavená mama,
mrzuté dieťa a seriózny spánkový problém... Ako
vznikne neprimerané nočné dojčenie
Najrozšíreniejšia
teória ohľadne nepriméraného nočného dojčenia je teória
o nesprávnych spánkových asociáciách. Hlavným predstaviteľom tohoto
prúdu je jeden z najuznávanejších amerických odborníkov na detský spánok
Dr Ferber. Ak Vaše bábätko zaspáva vždy iba pri dojčení, bude aj
v noci očakávať uspanie dojčením zakaždým keď sa
preberie. Preto je dôležité naučiť ho zaspávať samé
v svojej postielke a nenechať ho zaspať pri dojčení,
inak bude v noci požadovať dojčenie, aj keď ho už
v skutočnosti nepotrebuje. Dr Weissbluth
však oponuje, že bábätká v druhom polroku sú dostatočne
inteligentné, aby sa naučili rôzne asociácie pre rôzne situácie
a preto zaspávanie pri dojčení nespôsobuje nočné budenie
a vyžadovanie dojčenia. Dr Ferber tiež priznáva, že mnohé bábätká,
ktoré cez deň zaspávajú pri dojčení sa v noci naučia
zaspať samé. Dr Weissbluth však tvrdí, že po uplynutí prvých 4 mesiacov
dojčenie viac ako 2 krát za noc vedie k rozbitiu zdravého nočného
spánku a zákonite aj k spánkovému problému. Tvrdí však, že ak
bábätko spí s Vami v posteli a pri dojčení sa úplne
neprebudí, môžete dojčiť ľubovoľne často aj
v noci a problém sa nevyvinie. Ak by však
problémom bola naozaj iba nesprávna spánková asociácia, bábätko by
dojčenie požadovalo iba 2 krát za noc, s čím by vačšina
mamičiek bola úplne spokojných. Ukazuje sa však, že nočné
dojčenie navyše porušuje prirodzené biologické rytmy. Počas
dňa je naša teplota prirodzene vyššia ako v noci
a vylučujú sa iné hormóny ako v noci. Cez deň sme
zvyknutí prijímať potravu v pravidelných časoch
ale v noci sa žalúdok neotvára a my necítime hlad. Veľký
kalorický príjem v noci môže zvýšiť telesnú teplotu a pozmeniť
prirodzené vylučovanie hormónov, ktoré nám pomáhajú lepšie spať
a nočný spánok získa niektoré charasteristiky denného zdriemnutia.
A tak sa stane, že bábätko sa plne preberie 8-10 krát za noc, reálne
hladné a zakaždým požaduje krátke dojčenie, aby sa uložilo na
spánok na ďalšiu hodinu. V dôsledku častého nočného
dojčenia nie je cez deň dostatočné hladné a preto
dojčenia v noci naozaj potrebuje a tak vzniká začarovaný
kruh, ktorý sa darí prelomiť len veľmi ťažko. Aké
chyby robia mamičky?
Nedá sa
povedať, že neprimerané nočné dojčenie vždy vzniká chybou
matky, ale existuje niekoľko spôsobov ako tomu predísť. Uvedomte
si, že vaše bábätko často vydáva zvuky, dokonca aj plače zo spánku
a nemusí to nutne znamenať, že je hladné. Dajte mu možnosť
zasa sa ponoriť do spánku a nechajte ho pár minút plakať. Ak sa
plač postupne utišuje, bábätko o chvíľu zaspí. Niekdy sa aj bábätko
staršie ako 4 mesiace môže dočasne budiť viac krát za noc – ak ho
niečo bolí, je choré, rastú mu zúbky, alebo sa jeho biologické rytmy
narušia vďaka cestovaniu. V tomto prípade ho skúste
učičíkať aj bez dojčenia viac ako 2 krát za noc a ak
to dočasne nejde, trvajte na tom akonáhle problémy prejdú. Kedy je
namieste spánkový tréning
Ak sa vaše
bábätko budí 8 krát za noc napriek tomu, že 4 mesiace malo už veľmi
dávno, nepochybne s tým treba niečo robiť. Môžete síce
dúfať, že z toho vyrastie, ale nie je pravdepodobné, že sa to stane
skôr ako dosiahne 2-3 roky. Ak
mienite odstaviť skôr, tak či tak budete musieť nočné
dojčenia nejako odstrániť. Ak však vstáva len 2 krát za noc, je na
Vás ako sa rozhodnete. Niektorí odborníci tvrdia, že niektoré bábätká
potrebujú 1-2 nočné dojčenia až do 9 mesiacov a tieto
dojčenia tiež môžu pomáhať udržovať Vašu produkciu mlieka. Ak
Vás však nočné vstávanie priveľmi unavuje a deprimuje
a Vaše bábätko má viac ako 9 mesiacov, môžte sa rozhodnúť ich úplne
odstrániť, alebo použiť niektoré z nasledujúcich techník, aby
sa nočné dojčenia postupom času ľahšie eliminovali. Príprava na spánkový tréning
Krok 1
- Pripravte sa psychicky
Časté
nočné dojčenie je začarovaný kruh, ktorý vyžaduje veľa
snahy a odhodlania z Vašej strany aby sa prelomil. Spánkový tréning
veľmi často skrachuje na tom, že rodičia nemajú dostatok
viery, odhodlania alebo energie a vzdajú sa skôr, než prídu výsledky.
Neočakávajte rýchly úspech - hlavne ak si vyberiete niektorú
z jemnejších metód. Tiež si uvedomte, že ak aj dosiahnete úspech, vždy
hrozí, že príde dôvod, prečo sa Vaše dieťa začne zasa
budiť – zúbky, choroba, cestovanie. Ak však vytrváte v svojej
snahe, tieto epizódy budú len krátke a dočasné a Vaše
dieťatko bude väčšinu nocí sladko spinkať - a vy
s ním. Krok 2
– Vyberte vhodný čas
Ak máte
spánkový tréning úspešne zvládnuť, je dôležité, aby ste vy aj Vaše
dieťa boli v pohode. Ak je dieťatko choré, režú sa mu zúbky
alebo ste ho práve dali do jasličiek, nemusí byť vhodný čas na
ďalšie zmeny. Stále však môžete robiť prípravné kroky, kým nastane
prianivejšia situácia. Najťažšie
je snáď rozonať, či bábätko trápia zúbky.
V skutočnosti zúbky zvyknú rásť počas niekoľkých dní
a potom dajú chvíľu pokoj. Počas týchto dní je bábätko nespokojné,
nechce spať a jesť, veľa slintá a žuje si ruku alebo
iné predmety. Sledujte, či sa naozaj zúbky objavujú (vidieť ich
dobre aj kým sa režú cez ďasno). Ak usúdite, že Vaše bábätko naozaj
trápia zúbky, počkajte pár dní a využite čas, keď si dajú
v raste prestávku. Krok 3
– Poriadne dieťa cez deň nakŕmte
Je dôležité,
aby bábätko vypilo dostatok mlieka počas dňa, inak ho bude
v noci reálne potrebovať. Pre bábätká do 8 mesiacov príkrmy nie sú
plnohodnotnou náhradou materského mlieka a preto je dôležité, aby boli
dojčené 5-7 krát denne z oboch strán (Ak máte skúsenosť, že
5-6 dojčení stačí, môžete s tým počítať, ak neviete,
lebo ste v dojčení nikdy nemali režim, predpokladajte, že to je 7).
Je preto dôležité zaradiť 4-5 plných dojčení počas dňa (a
radšej 5 ako 4). Ak máte podozrenie na nedostatok mlieka (čo je ale
veľmi nepravdepodobné, ak dojčíte často v noci), venujte
najprv pozornosť zvýšeniu produkcie. Bábätká nad 6
mesiacov by mali tiež jesť 2-3 malé príkrmy denne (norma pre
6-mesačné bábätko je 2 polievkové lyžice kašičky). Odporúča sa
zavádzať najprv večera, potom obed a raňajky až vtedy,
keď má bábätko o ne záujem po rannom dojčení. Odporúča sa
tiež podávať príkrmy až po dojčení až do 8 mesiacov, aby prirýchlo
nenahradili mlieko. V každom prípade sa uistite, že príkrmy nenahradia
celé jedno dojčenie zhruba do 8 mesiacov. Keď
príkrmy začnú nahrádzať mlieko, je dôležité, aby boli zdravé
a vyvážené, čiže musia obsahovať proteín (mäso, vajíčka,
mlieko a mliečne výrobky, strukoviny), komplexné karbohydráty
(chlieb, ryža, zemiaky, cestoviny, cereálie) a hojnosť ovocia
a zeleniny. Je možné, že sa
Vám nepodarí na začiatku splniť tieto odporúčania, práve
vďaka tomu, že Vaše bábätko prijíma veľkú časť svojej
kalorickej potreby v noci. Urobte, čo je vo Vašich silách
a dúfajte, že keď začnete redukovať nočné
dojčenia, uvidíte zmenu aj počas dňa. Krok 4
– Venujte pozornosť dennému spánku
Ak
dieťatko dlhodobo málo spí, stane sa chroncky unaveným. Telo
v takomto stave začne bojovať s únavou zvýšenou aktivitou
a výsledok? Na prekvapenie – ťažkosti zaspať a spať
dostatočne dlho. Možno ste to ako unavená matka často okúsili na
sebe. Zdalo by sa, že ak dieťa cez deň menej spí, bude lepšie
spať v noci. Opak je však pravdou. Ak sa dobre vyspí cez deň,
bude o to pokojnešie a dlhšie (áno, dobre čítate, aj dlhšie)
spať v noci. Ako hovorí Dr Weissbluth: Nie je to logické, ale je to
biologické. Skontrolujte,
či je Vaše bábätko dostatočne vyspaté. Pre približnú predstavu,
koľko a kedy by malo spať si pozrite režim podľa Giny Ford. Ak spí
podstatne menej (napríklad 11 hodín miesto 14), pravdepodobne máte chronicky
unavené dieťa. Známky chronickej únavy sú prehnaná aktivita
a nepokojnosť, neschopnosť sústrediť sa dlhšiu dobu,
liepanie sa na mamu, náladovosť a mrzutosť. Navyše, chronicky
unavené dieťa často na rozdiel od vyspatých detí neprejavuje známky
únavy (pokles aktivity, strata záujmu o ľudí a hračky,
líhanie si na zem, zívanie, sklený pohľad). Ak usúdite, že Vaše bábatko
nespí dosť, nasledujúce tipy Vám môžu pomôcť situáciu
vylepšiť: 1.
Dajte
ho večer skoro spať. Odborníci nám vravia, že deti sú programované na skorý spánok, mnohé sú
unavené už o 18:30 – 19:00.
Mnohokrát deti, ktoré chodia neskoro spať, skoro ráno vstávajú. Ak Vaše
dieťatko býva večer nespokojné a mrzuté, možno ho dávate
neskoro spávať. Ak prešvihnete správny čas, bude príliš unavené
a bude mu dlho trvať, než sa dostatočne ukludní, aby zaspalo.
Niekedy aj pol hodiny môže urobiť rozdiel. Experimentujte trochu
s časom na večerné uloženie do postele, aby ste odhalili
ideálny čas pre Vaše dieťa. 2.
Uložte
ho včas na doobedňajší spánok. Po noci je aj chronicky unavené dieťa
najmenej unavené a tak máte najväčšiu šancu zachytiť známky
únavy ráno. Veľmi unavené dieťa môže byť unavené už po 1-2
hodinách odkedy vstane. Ak je Vaše dieťa vo veku, kedy spí len jedenkrát
denne, uložte ho na obedňajší spánok skôr - povedzme už o 11:00.
Rovnako to urobte, ak sa Vám mladšie dieťa nepodarí na raňajší
spánok uložiť. 3.
Sledujte
známky únavy. Snažte sa
včas zachytiť, kedy Vaše dieťa začína byť unavené
(pokles aktivity, strata záujmu a ľudí a hračky, líhanie
si na zem, zívanie, sklený pohľad). Skúste ho dať spať skôr
ako organizmus spustí protiútok voči únave a dieťa zasa ožije.
Ak prepasiete správny čas, budete ho ukladať s väčšími
ťažkosťami a možno sa to ani nepodarí. 4.
Vybudujte
flexibilný režim. Váše
bábätko rovnako ako dospelý človek má vnútorné biologické hodiny, ktoré
mu vravia, kedy má spať a kedy má jesť, kedy je čas na
hru a sústredenosť a kedy na oddych. Keď sa narodí, tieto
hodiny sú vyvinuté velmi málo, v 4 mesiacoch však už začínajú
čiastočne fungovať a v 9 mesiacoch je dieťa
plne pripravené na pravidelný režim. Ak vybudujete vo vašom dni pravidelnosť,
pomôže to Vašemu dieťatku nastaviť jeho vnútorné hodiny
a zosúladiť biologické rytmy. Naopak, ak deň nemá žiadnu
štruktúru, jeho biologické hodiny nemajú šancu sa nastaviť
a nič nefunguje, ako má. Uložiť dieťa na
popoludňajší spánok je oveľa ľahšie, ak vždy chodí spať
po obede, lebo samotný obed potom pre neho znamená, že zachvíľku pôjde
spať a tak prinesie únavu. Ak ste doteraz nikdy nemali režim
v dojčení a Vaše dieťatko sa bliži k 9 mesiacom, je
čas nad tým pouvažovať. Dobrý režim v dojčení
a dobrý nočný spánok možno spôsobia, že s dojčením
nebudete chcieť prestať ešte veľmi dlho. 5.
Vybudujte
večerný rituál.
Večera, kúpanie, obliekanie do pyžama, prečítanie knižky,
uspávanka, dojčenie, uloženie do postielky. Takto podobne by mala
vyzerať posledná hodina pred spaním. Všetky tieto činnosti pripravujú
Vaše dieťa na spánok, upokojujú ho a dávajú mu signál, že je
čas ísť spať. Dodržujte tento rituál každý deň, aby ste
pomohli dieťatku ľahšie zaspať. To, aké je to dôležité
vidieť už len z toho, že sa na tom zhodujú všetci odborníci na
spánok. Je dobré zaviesť kratučký rituál aj pred denným spánkom.
Vaše bábätko potrebuje vedieť, čo sa od neho práve očakáva
a dáte mu tak najavo, že teraz má spať. 6.
Netrápte
sa so spánkovými asociáciami. Ak je vaše dieťa chronicky unavené, spánkové asociácie sú druhoradé.
V prvej fáze urobte čokoľvek, čo pomáha, aby zaspalo.
Keď sa denný spánok a skoršie ukladanie na večený spánok
vyrieši a vaše dieťatko bude dobre vyspaté, bude stále dosť
času riešiť aj zaspávanie pri dojčení. Krok 5 – Podporte dieťa v tom, aby sa naučilo
samé zaspávať
Keď Vaše
dieťatko nadobudlo rozumný režim v dennom spánku, môžete ho
začať učiť, že zaspať sa dá rôznymi spôsobmi, nielen
pri dojčení. Využite každú možnú príležitosť na to, aby ste mu dali
možnosť zaspať inak ako pri dojčení – v kočíku,
v aute, pri kolísaní, alebo samé v postielke. Ak ho chcete
naučiť zaspávať samé, môžete túto zmenu urobiť postupne.
Položte ho do postielky, kým ešte nespí, ale zaspáva. Ak protestuje, môžete
ho najprv ponosiť, potom položiť do postielky a hladkať
a držať za ručičku až kým nezaspí. Keď sa to podarí,
možete postupne vypúšťať niektoré kroky a skracovať
uspávanie, a nechať ho samé, keď ešte úplne nespí. Je
veľká šanca, že si na to zvykne. Spánkový tréning – znížte počet dojčení
Ak sa Vaše
dieťatko budí v noci veľmi často, je dobré sa
pokúsiť najprv obmedziť počet a dĺžku dojčení,
aj ak sa nakoniec rozhodnete nechať ho plakať. Tým prestavíte jeho
biologické rytmy a pomôžete mu naučiť sa prijímať viac
potravy počas dňa. Hlavná myšlienka týchto metód je v tom, že
máte lepšiu šancu uspieť a je menej drastické, ak príjem mlieka
v noci znižujete postupne. Je
pravdepodobné, že počas aplikovania niektorej z týchto metód sa
vyspíte v noci ešte menej ako doteraz a preto budete
potrebovať veľa sily, aby ste vydržali dostatočne dlho. Ak už
nemáte ďalej silu alebo sa Vám zdá, že popísané metódy pre Vás nefungujú,
môžte sa rozhodnúť pre rýchlejší a účinnejší spôsob –
nechať dieťatko plakať. Metóda
1 – Naučte sa rozoznávať zvuky, ktoré dieťa vydáva zo spánku
Ak sa Vaše
dieťa budí okolo 8 krát za noc, je možné že reagujete prirýchlo a už pri
pomrvení, zamrnčaní alebo prvom zaplakaní ho začnete
dojčiť. Možno pri viacerých z týchto čiastočných
prebudení by sa bábätko vrátilo do pokojného spánku bez Vašej pomoci.
Keď sa bábätko začne ozývať, tvárte sa, že spíte
a pozorne načúvajte. Takto sa zakrátko naučíte rozoznávať
zvuky, ktoré vydáva zo spánku od tých, keď sa prebudí a chce sa
dojčiť. Ak sa naozaj prebierie, nakŕmte ho, ale
s minimálnou aktivitou. V žiadnom prípade nezažínajte svetlo,
nerozprávajte sa s nim a plienku vymente iba ak je pokakaná alebo
veľmi mokrá. Dajte si tú námahu a nezoberte si ho do postele, aby
ste pri dojčení obaja zaspali. Neskôr to bude v poriadku, ale
počas spánkového tréningu sa tomu vyhnite, keďže Vašim cielom je
znížiť nočný príjem mlieka. Metóda
2 – Snažte sa postupne odstrániť asociáciu zaspávania pri dojčení
(Podľa
Elizabeth Pantley) Cieľom
tejto metódy je naučiť dieťa zaspať bez prsníka
v ústach bez toho, aby muselo plakať. Musíte však vydržať
aspoň 10 dní a možno aj dlhšie, aby ste uvideli výsledky.
Cieľom je dojčiť dieťa len keď aktívne saje
a nenechať ho zaspať pri dojčení. Keď sa dieťa
v noci prebudí, priložte si ho a nechajte ho sať. Dojčite
ho kým aktívne saje a pije. Keď sa sanie spomalí, bábätko začne
byť ospalé a relaxované, nedovoľte mu ďalej
dojčiť sa iba pre uspokojenie a uspanie, ale vezmite mu
prsník. Pravdepodobne bude protestovať, tak ho zasa priložte. Ak však
aktívne nesaje, zasa mu zoberte
prsník. Procedúru budete možno musieť opakovať niekoľko krát
(rádovo 2-5, možno aj viac), kým dieťa zaspí. Skúšajte to vytrvalo
aspoň 10 dní večer a v noci, cez deň to nie je
nutné. Po niekoľkých úspešných pokusoch zistíte, že sa celý proces
zjednodušuje a po pár dňoch sa dieťa začne budiť
menej často. Metóda
3 – Jadro noci (Core Night)
Hlavnou
myšlienkou tejto metódy je nedojčiť dieťa v čase, ktorý už predtým
prespalo. Ak napríklad zvykne prespať prvé 3 hodiny od kedy ho uložíte
spať, už ho viac počas týchto hodín nedojčite. Alebo ak sa niektorú
noc zobudí o polnoci a potom až o štvrtej, nikdy ho už
nedojčite častejšie. Ak sa dieťa preberie v tých
hodinách, ktoré predtým prespalo, skúste počkať pár minút, kým
nezaspí. Ak nezaspí použite akúkoľvek inú metódu na uspanie - nosenie,
kolísanie, dudlík, čajík, vodu. Cieľom tejto metódy je postupne
predlžovať intervaly medzi nočnými dojčeniami. Metóda
4 – Ferberova metóda
Cieľom
tejto metódy je postupné predlžovanie intervalov medzi dojčeniami
a zároveň postupné skracovanie dojčení. Začnite tým, že
nebudete dieťa dojčiť častejšie ako každé dve hodiny. Ak
sa zobudí skôr ako po dvoch hodinách, nechajte ho chvíľku tak
a potom sa pokúste ho uspať inou metódou. Často pomôže, ak
v čase, kedy nebudete dojčiť, príde miesto Vás
k dieťaťu otec. Po dvoch hodinách mu môžete dať jesť,
ale dojčite ho o 1-2 minúty kratšie ako obyčajne. Nasledujúcu noc
predĺžte interval medzi dojčeniami na 2 pol hodiny a skráťte dojčenie o ďalšiu
1-2 minúty. Takto pokračujte ďalej, každú noc pridajte pol hodiny
medzi dojčeniami a skráťte dojčenie o 1-2 minúty. Ak
chcete môžete intervaly predlžovať každú druhú noc. Po týždni (resp.
dvoch) by ste mali dojčenia úplne úplne odstrániť. Mnohí
rodičia však nechajú dieťa plakať už skôr, pretože príjem
mlieka v noci sa výrazne zniži a krátke dojčenia začnú
byť veľmi neuspokojujúce. Metóda
5 – Vymiznutie (Fading)
Cieľom
tejto metódy je postupne odvyknúť dieťa od nočného
dojčenia. Môžete použiť takúto alebo podobnú postupnosť
krokov: Dajte miesto
dojčenia fľašku mieka. Dajte miesto mlieka džús. Postupne
rieďte džús, až budete ponúkať len vodu. Nedajte fľašku, len
dieťa ponoste. Nechajte dieťa v postielke, len k nemu
hovorte a hladkajte ho. Žiadne hovorenie. Žiadne hladkanie, len pri
ňom ticho seďte. Postupne posúvajte stoličku k dverám.
Zredukujte čas, ktorý pri ňom sedíte. Čakajte s reakciou
na plač. Spánkový tréning – nechajte dieťa plakať
Veľa
zúfalých rodičov, ktorí už nemajú silu zvládať neprimerané
nočné budenie svojich malých ratolestí, sa rozhodne ukončiť
nočné buntošenie týmto ráznym spôsobom. Vo svete tieto metódy spôsobili
veľa rozruchu – majú veľa zástancov rovnako ako odporcov.
Odporcovia tvrdia, že nechať dieťa plakať v noci
niekoľko hodín je kruté a môže zanechať trvalé stopy na
psychike dieťaťa. Napriek tomu sa však tieto metódy stále tešia
veľkej popularite a dôvod je jednoduchý: fungujú jednoducho, rýchlo
a spoľahlivo. Vo väčšine prípadov pár hodín nočného
plakania po 3 noci vyrieši problém nadobro. Napočudovanie,
propagátori týchto metód majú v rukách zopár dobrých argumentov,
prečo tieto metódy v skutočnosti nie sú až také hrozné ako sa
na prvý pohľad zdá a tak oslobodzujú rodičov od pocitu viny.
Dieťa si z takéhoto spánkového tréningu neodnesie psychologickú
traumu práve vďaka tomu, ako rýchlo všetko skončí. Dlhodobú traumu
totiž spôsobujú dlhodobo sa opakujúce negatívne skúsenosti. Je pravda, že
Vaše dieťa sa môže 3 noci cítiť zúfalé a opustené, ale
veľmi rýchlo získa kopu náhradných zážitkov, ktoré mu potvrdia, že
rodičia ho v skutočnosti neopustili a stále ho milujú. Ak
mu nedáte pravidelne príležitosť cítiť sa zúfalé a opustené,
takáto jednorázová udalosť upadne do zabudnutia. A toto ešte nie je
všetko. Pokiaľ si Vaše dieťa vybuduje vážny spánkový problém
a bude dlhodobo chronicky unavené, bude to prirodzene vplývať na
jeho náladu, pocit spokojnosti a bude celkovo viac plakávať od
únavy. A samozrejme dlhodobá nespokojnosť môže mať bezpochyby
následky na psychike a prispieť k hlbokej vnútornej neistote. Zdravý postoj
k rodičovstvu určite nezahŕňa povinnosť
dať dieťaťu všetko, čo chce, ale skôr dať mu všetko,
čo potrebuje. Jeho chápanie sveta a vlastných potrieb je ešte
veľmi nedokonalé a tak nečudo, že rodič, ktorý je schopný
ignorovať protestujúci plač, ale dať dieťaťu čo
potrebuje skončí s oveľa spokojnejším dieťatkom ako
rodič, ktorý reaguje na každé zaplakanie, ale zanedbá jeho dôležité
potreby, ako napríklad zdravý spánok. Dr. Weissbluth upozorňuje na 2
dôležité fakty: Naučte sa rozlíšiť, či plač Vášho
dieťaťa vyjadruje protest, alebo zúfalstvo a smútok.
Neodpovedať na protestujúci plač je v poriadku - Vaše
dieťa tým neutrpí. Ak však jeho
plač znie zúfalo, naozaj Vás potrebuje. Po druhé, naučte sa
rozlišovať jeho denné a nočné potreby. Keď je dieťa
v bdelom stave, potrebuje lásku, pohladenie, blizkosť, cit
a podnety. Keď je v útlme, potrebuje proste spať. Skúste
si predstaviť seba samých ako sa mení Váš citový stav podľa toho,
či ste v stave plnej bdelosti v porovnaní s tým, keď
musíte vstať uprostred noci. Ak ste teda
nazbierali odhodlanie a istotu, že vydržíte počúvať plač Vašej
ratolesti, tu sú metódy, z ktorých si môžete vybrať. Metóda
6 – Plač (Cry it out)
Najjednoduchšia
a najráznejšia zo všetkých metód – nechajte dieťa samé v izbe,
zavrite dvere a nechajte ho plakať až kým nezaspí. Keď
s tým raz začnete, je dôležité vydržať dokonca
a nevzdať to po 30-40 minútach, inak Vaše dieťa naučíte,
že ak bude dostatočne dlho plakať, dočká sa Vás a metóda
nebude dobre fungovať. V priemernom prípade 7-9 mesačné
dieťa bude plakať prvú noc 1-2 hodiny, druhú pol hodiny až hodinu
a tretiu len zo desať minút. Staršie deti (okolo 18 mesiacov) však
dokážu byť oveľa vytrvalejšie a s prestávkami
preplakať celú noc, zvlášť ak sú navyknuté na veľa mlieka
v noci. Ak je Vašim
problémom, že Vaše dieťa pije veľa mlieka v noci, môžete
buď použiť ako prípravu niektorú z metód na zredukovanie
počtu nočných dojčení (1-4) alebo môžete použiť takýto
postup (z mojej skúsenosti): Nezačnite s tréningom večer, ale
vyberte si niektoré z dojčení nad ránom, aby ste nemali pred sebou
celú dlhú noc plnú plakania. Na druhý deň nenechajte plakať
dieťa celú noc, ale vyberte si svoju „core night“, kedy dojčiť
nebudete – napríklad medzi polnocou a piatou ráno (sami si zvolte
interval, ktorý dokážete uniesť). V tomto čase nechajte
dieťa plakať, inokedy ho dojčite. Pokračujte v tom
aj niekoľko ďalších nocí. Pravdepodobne však zistíte, že tretiu noc
sa dieťa bude budiť menej často a plakať kratšie
a štvrtú noc skončíte len s toľkými dojčeniami, koľko
Vaše dieťa potrebuje. Metóda
7 – Kontrolovný plač (Controlled Crying)
Pri aplikovaní
tejto metódy necháte dieťa v noci plakať, ale chodíte ho
v pravidelných intervaloch kontrolovať. Tieto intervaly sa každý
deň predlžujú. Keď prídete skonrolovať Vaše plačúce
dieťa, strávte s ním len 2-3 minúty, aby sa ubezpečilo, že ste
tam a nechajte ho znova samé. Cieľom je, aby sa naučilo samé
zaspať v čase, keď nie ste s ním.
V nasledujúcej tabuľke je návrh, koľko minút máte
čakať medzi návštevami:
Po týždni by
Vaše dieťa malo bez problémov spať, ale ak nie, môžete ďalej
pridávať po 5 minút. Ak Vaše dieťa pije priveľa mlieka
v noci, môžete buď použiť ako prípravu niektorú z metód
na zredukovanie počtu nočných dojčení (1-4) alebo 2 krát za
noc dojčiť a na ostatné budenia použiť kontrolovaný
plač. Spánkový tréning – odstránte nočné fľašky
Ak Vaše
dieťa pije v noci mlieko z fľašky, riešenie môže byť
jednoduchšie vďaka tomu, že môžete ovplyvniť množstvo mlieka, ktoré
vypije. Môžete sa tiež rozdhonúť nahradiť niektoré nočné
dojčenia fľaškou a potom odstániť kŕmenia
z fľaše pomocou nasledujúcich metód: Metóda
8 – Riedenie mlieka vo fľaške
Ak má Vaše
dieťa viac ako 6 mesiacov a pije v noci mlieko z fľašky,
môžete postupovať tak, že mlieko zriedite s prevarenou vodou
a budete mu ho podávať stále riedšie, až kým nebude piť
čistú vodu. Odstraňujte vždy len jedno kŕmenie. Začnite
tým, že v prvom nočnom kŕmení nahradíte 30 ml mlieka vodou.
Nasledujúci deň nahradíte 60ml, potom 90 ml a tak ďalej.
Keď bude dieťa piť len čistú vodu pokúste sa ho
uložiť bez fľašky, aj ak to bude trvať hodinu. Keď sa Vám
niekoľko nocí za sebou podarí uložiť ho bez fľašky, môžete
začať riediť ďalšie nočné kŕmenie. Metóda
9 – Ferberova metóda
Toto je verzia
metódy 4 pre deti, ktoré sú v noci kŕmené z fľašky. Cieľom
je postupne predlžovať intervaly medzi kŕmeniami a postupne
uberať množstvo mlieka vo fľaške. Prvú noc nekŕmte dieťa
skôr ako po 2 hodinách od posledného kŕmenia a nedajte mu viac ako
210ml mlieka. Nasledujúcu noc predĺžte interval medzi kŕmeniami na
2,5h a znížte množstvo mlieka vo fľaške o 30ml (na 180ml).
Predlžujte interval každú noc o pol hodiny a zároveň uberajte
30 mlieka pri každom kŕmení. Po 7 dňoch by ste takto mali
nočné kŕmenia z fľašky úplne odstrániť. Ktorú metódu?
V tomto
článku som uviedla prehľad najznámejších metód, ktoré sa vo svete
používajú. Ak neviete, ktorú si vybrať, skúste tú, ktorá sa vám najviac
pozdáva. Ak ste mali dosť sily, aby ste prečítali a pochopili
všetky, môžno si vymyslíte aj vlastný postup, ktorý Vám bude vyhovovať,
lebo len vy sami najlepšie poznáte svoju situáciu a Vaše dieťa. Pri
výbere metódy vždy zvážte to, či dieťa dostatočne prijíma
potravu cez deň. Nechajte Vaše dieťa plakať len
v prípade, že má aspoň 4-6 mesiacov, je zdravé a dobre
priberá. Nechajte sa inšpirovať aj mojou skúsenosťou a ak
budete s niektorou z týchto metód úspešní, napíšte mi! Ostatní
nevyspatí rodičia potrebujú čítať Vaše príbehy aby nabrali
odvahu bezsenné noci riešiť! Prvé 4 mesiace – prevencia
Počas
prvých 4 mesiacov je bábätko ešte veľmi maličké a spánkový
tréning sa neodporúča (aj keď niektoré formy sa podľa
niektorých odborníkov môžu použiť od 6 týždňov). V každom
prípade, keď Vaše dieťa prejde novorodeneckým obdobím, nebude
pravdepodobne naozaj potrebovať viac ako 2-3 dojčenia za noc. Ak sa
budí častejšie, príčina bude asi inde ako v hlade. Napriek
tomu sa však odporúča predpokladať, že keď sa bábätko mladšie
ako 4 mesiace v noci zobudí, je hladné. Aby ste zabránili neprimeranému
nočnému dojčeniu, môžete už počas prvých mesiacov podniknúť
niektoré kroky: naučte sa rozoznávať zvuky zo spánku (metóda 1),
naučte dieťa zaspať aj inak ako pri dojčení, keď sa
na to vyskytne vhodná príležitosť a od malička naučte
dieťa zaspávať v postielke, aj keď si ho neskôr
v noci budete brať k sebe do postele. Nezabudnite ani na
zdravé spánkové návyky (krok 4). Moja skúsenosť
Prvé
mesiace
Keď sa
moja dcérka narodila, nechcela cez deň spávať, zato v noci
spala ukážkovo – 2 krát po 4 hodiny, ale v strede noci bola hore 1,5-2
hodiny. Okolo 2 mesiacov začala chodiť večer spávať medzi
7-9 a v noci sa budila len na 2-3 päťminútové dojčenia.
Od 3 mesiacov to začalo byť ťažšie, mliečka nebolo nazvyš
a všimla som si evidentnú súvislosť medzi hladom a nočným
vstávaním a preto som začala so skorými príkrmami. Nikdy však
nevstala viac ako 4 krát za noc.
Keď som sa po 4 mesiacoch zoznámila s režimom podľa
Giny Ford mala som doma chronicky unavené dieťa, ktoré cez deň
temer nespávalo. Podľa knižky sa mi podarilo denný spánok rozumne
vylepšiť. Mala som však problémy udržať si dosť mlieka.
Snažila som sa o režim v dojčení podľa Giny Ford, ale
zistila som, že namiesto 5 dojčení denne, ktoré navrhovala, moja dcérka
chcela 8-11. Keď sa mi niektorý deň podarilo dodržať režim,
ubúdalo mi mlieka. Začala som preto dojčiť na požiadanie
v priemere každé dve hodiny cez deň a dávala som jej len jeden
malý príkrm na večeru. Po čase som mala dosť mlieka a od
5 mesiacov maličká vstávala len raz za noc, okolo 4:00 ráno. Ako
začal náš spánkový problém
Keď mala
pol roka, všetko išlo ako po masle – mliečka bolo dosť,
maličká pekne spinkala a vstávala len raz v noci. Stále ma
však trápil tlak, že už by mala prespať noc a mala by som ju
nechať plakať. Všetky ostatné deti, ktoré som poznala už
v noci mlieko nepili a jedli 3 slušné príkrmy denne. Moja dcérka
však nemala záujem o viac ako 2 krát 2 polievkové lyžičky
kašičky denne. Navyše prestala dobre priberať. Keby som tak vtedy
vedela, že to je všetko tak ako má byť a v skutočnosti
ostatné mamičky robia niečo neprirodzené! V Anglicku totiž
prevláda iná filozofia ako na Slovensku – deti musia od malička dobre
v noci spať, inak sú rýchlo odstavené. A aj vačšina tých,
ktoré dobre spia je odstavená do pol roka. Všimla som si však, že deti, ktoré
boli v druhom polroku dojčené, prestali priberať, napriek omu,
že jedli veľa príkrmov a do 9 mesiacov matky prišli o mlieko.
Dôvod som si uvedomila až neskôr – 3-4 dojčenia im nemohli
stačiť. A tak sa
stalo, že som vďaka jednostrannej filozofii, podľa ktorej boli
vychovávané všetky bábätka naokolo začala našu situáciu kaziť.
Maličká mala 6 mesiacov a nespala v noci 12 hodín. Navyše
čo sa týka príkrmov jedla iba tretinu toho čo iné deti! Tak som na
radu v poradni začala v siedmych mesiacoch dávať príkrmy
3 krát denne pred dojčením. A výsledok – katastrofálny.
Dojčenia sa zredukovali na 3 denne. Navyše v siedmych mesiacoch
začala loziť a ani pri tých troch dojčeniach dlho nevydržala.
A tak sa začala v noci budiť najprv dvakrát, potom trikrát, pričom
sa dojčila vždy len z jednej strany a len 5 minút, tak
primárnou príčinou nemohol byť hlad. S denným spánkom to tiež
išlo dolu vodou, prestali sme mať akýkoľvek režim a ukladala
som ju často aj hodinu a pol, kým zaspala. Keď sa raz v noci zobudila po 1,5 hodine od
posledného dojčenia, bolo mi jasné, že smerujeme priamou čiarou
k spánkovému problému. Prvý
spánkový tréning – 7 a pól mesiaca
Tak som sa
rozhodla – po tom čo som ju dojčila o jedenástej a druhej
v noci, o pol štvrtej zasa jesť nedostane. Najprv sme ju
chceli len učičíkať na rukách, ale to ju ešte viac
rozčúlilo. Tak sme ju nakoniec položili do postielky, odsťahovali
sme sa do obývačky a nechali sme ju plakať. Zúfalo plakala
jeden a pol hodiny a potom zaspala. Druhý deň bola
chúďtko taká smutná a zamyslená, ale snažili sme sa jej dávať
veľa lásky a pozornosti, aby vedela, že ju máme stále radi.
Začala som ju aj cez deň ukladať na spánok podľa režimu
podľa Giny Ford a vždy zaspala, ale najprv 15-20 minút plakala.
Utešovala som sa tým, že o 3 dni to bude za nami. Netrúfla som si
nechať ju zaspávať pri dojčení ani cez deň, aby som
nepodporovala nesprávne spánkové asociácie. Druhú noc som
sa rozhodla, že ju nebudem dojčiť medzi polnocou a šiestou
ráno. O polnoci som ju nadojčila, zasa sme sa odsťahovali do
obývačky a nechali ju samú v izbe. Bola v noci
niekoľko krát hore, ale plakala vždy len pár minút. Podobne to bolo aj
tretiu noc. Naneštastie dojčení bolo málo, lebo som jej nedávala
jesť pred spaním a počas dňa bola zaneprázdnená lozením
a stavaním sa pri nábytku. Po 3 dňoch mi produkcia mlieka drasticky
klesla. Tak som ju začala dojčiť každú hodinu a pol cez
deň (zrazu bola ochotná...). Keď ale ani po týždni plakanie pred
spaním nemizlo, bola som znepokojená. Očakávala som, že by to po 3
dňoch malo skončiť. Keď jeden večer plakala 45
minút, zobrala som ju z postele a dala som jej jesť –
a zistila som, že je strašne hladná! Nasledujúci deň som ju dala
odvážiť a zistila som, že schudla 150g. Chytil ma strašný pocit
viny, čo som jej to urobila (a toto je aj dôvod, prečo je tento
článok taký dlhý!!!). Pochopila som, že chúďatko celý čas
hladovala. Bola som hotová, že toľko trápenia skončilo úplným
neúspechom. V ten večer som si ju zobrala k sebe do postele,
že ju nechám celú noc sa zasa dojčiť, aby sa mliečko znova
nastimulovalo a znova som ju nechala zaspávať pri dojčení. Na moje
prekvapenie nasledujúce dni predsa len priniesli ovocie tohoto spánkového
tréningu. Začali sme mať režim v spaní aj jedení: presne 6
dojčení denne zhruba každé 4 hodiny a denný aj nočný spánok
ako hodinky. Začala aj jesť viac príkrmov, lebo produkcia mlieka mi
už na pôvodnú úroveň nestúpla. Tak sa nočné budenie stabilizovalo
na 2 dojčeniach – okolo jedenástej a štvrtej ráno. Zaspávala vždy
pri dojčení, ale nespôsobovalo to žiadny spánkový problém. Samozrejme,
prvý zúbok v ôsmych mesiacoch priniesol častejšie budenie, ale
keď vykukol, všetko bolo ako predtým. Druhý
spánkový tréning – 8 a pól mesiaca
V poradni
mi povedali, že mám počkať aspoň mesiac, kým spánkový tréning
skúsim znova, aby medzi časom maličká zabudla. Keď
maličká dosiahla 8 a pól mesiaca, odhodlala som sa znova. Tentokrát
som však presne vedela, čo robím. Rozhodla som sa odstrániť dojčenie
o štvrtej nad ránom, pričom som nemienila odstraňovať
žiadne zaspávanie pri dojčení. Cez deň som ju poriadne
nakŕmila. Vtesnala som do dňa 5 dojčení a aj do stravy
som jej dala čo najviac mliečka. O jedenástej normálne dostala
jesť a o štvrtej nad ránom som ju nechala plakať. Tentokrát to
vyzeralo úplne inak. Izba sa ozývala intenzívnym zlostným plačom,
dokonca prvý krát začala volať „mama, mama“. Vedela som, že
protestuje, že chce, aby som prišla, ale v plači nebolo ani stopy
po smútku, či zúfalstve. Taký rozdiel... Priberala skvele a cez
deň sa najedla do sýtosti - bola som si istá, že nebola hladná. Vydržala
plakať celé dve hodiny. Nasledujúcu noc plakala už len hodinu, tretiu
noc desať minút a štvrtú noc bolo ticho. Produkcia mlieka mi klesla
rovnako ako prvý krát, ale tentokrát som sa nenechala zaskočiť.
Dojčila som ju cez deň každu hodinu a pól a v noci
len raz o jedenástej. To úplne stačilo na to, aby produkcia stúpla. Nanešťastie
ani nie po týždni malá dostala nádchu a začal sa jej rezať druhý
zub. Bola zas v noci hore každé dve hodiny a ja som myslela, že je
všetko stratené. O dva týždne však nádcha prešla a zúbok bol
prerezaný a ja som sa nestačila čudovať – od jedenástej
do pol ôsmej ráno bolo ticho a ja som konečne mala naspäť
neprerušený nočný spánok! Vtedy mala
maličká presne 9 mesiacov a toto bol veľký medzník
v našom živote. Normálny nočný spánok spôsobil, že sa mi vrátila
životná energia a optimizmus a konečne som bola schopná
zaoberať sa aj niečim iným ako svojim bábätkom. Moja pamäť
a sústredenosť začala zasa normálne fungovať a ja
som mala silu sa začať pripravovať na skúšku
z angličtiny, ktorú som potrebovala, aby som mohla o rok
nastúpiť na postgraduálne štúdium. Maličká sa tiež veľmi
zmenila. Zmizla temer všetká denná mrzutosť a ona bola
o poznanie spokojnejšia a radostnejšia. Zahrala sa sama so svojimi
hračkami a plaču bolo minimum. Samozrejme, prišli chvíle, kedy
sa začala zasa budiť - či už kvôli zúbkom, nádche alebo zime,
ale vždy keď problémy prešli, nástojila som na pôvodnom režime,
a ak aj protestovala, nikdy to nebolo viac ako 15 minút plaču. Zriadili
sme jej vlastnú izbu, aby lepšie spávala a to sa ozaj ukázalo ako
veľmi účinné. Odstraňujeme
posledné nočné dojčenie
Mlieko mi stále
kolísalo a tak bol kde-tu plač, že ho večer nestačilo.
Dúfala som, že polnočné dojčenie odstránime bez plaču, lebo
dvakrát mi ozaj stačilo. V desiatich mesiacoch mi na internetovej
poradni poradili, aby som nedávala mliečne výrobky a vtedy som
zistila, že moje chaotické nanucovanie mliečnych výrobkov
v skutočnosti spôsobovalo to, že dcérke kolísala chuť na
mliečko a s tým aj moja produkcia. Po ich odstránení
začala poriadne papať a zrazu bolo mlieka habadej. Až vtedy
som si uvedomila, že som si všetky tie problémy v druhom polroku
narobila sama. Vtedy sa mám dokonca niekoľkokrát stalo, že maličká sama polnočné
dojčenie vypustila. Nestalo sa to však štandardom a keď sa
blížili prvé nrodeniny, rozhodli sme sa s ním skoncovať. Mala som
s dojčením priveľa problémov, aby som ho chcela
ťahať počas druhého roku, tak som ho po roku chcela
ukončiť. Jeden
večer sme sa rozhodli, že jej už o pol noci mliečko nedáme. Nechali
sme ju chvíľu plakať, ale nemali sme to srdce a po 20 minútach
išiel za ňou môj manžel a za pol hodinku ju ukolísal. Odvtedy už
o polnoci nevstávala. Vtedy som si uvedomila, že sú možno aj iné cesty
ako plač. Že dobrý nočný spánok závisí aj od správneho stravovania,
dobrého dojčenia a prípadné návyky sa dajú zmeniť aj menej
drastickým spôsobom. Možno to bolo aj vekom - bola už veľká a pripravená
spať celú noc. Odstavenie
Keď moja
dcérka dovŕšila prvý rok, rozhodla som sa odstaviť. Nebolo
ťažké obmedziť na 3 dojčenia – ráno, pred obedňajším
spánkom a pred večerným spánkom. Zaspávala však stále pri
dojčení a netušila som, ako sa zbavím tohoto návyku. Keď som
ju začala dojčiť 3 krát denne, stratila som chuť
odstavovať a tak som počkala do 15 mesiacov. Prišla však
situácia, že som potrebovala brať nejaké lieky pri ktorých sa nesmie
dojčiť a ak som mala seriózny dôvod na odstavenie. Mala som
z toho strach, ale bola som prekvapená ako ľahko to nakoniec išlo.
Moja dcérka milovala dojčenie a odmietala akékoľvek iné
mliečko ako od mamičky. Pila však džúsik z pohárika so
sosáčikom. Tak som jej najprv miesto dojčenia dala džúsik a piškótku.
Trochu plakala, ale objatiami a bozkami som ju utíšila. Nechala sa
položiť do postielky a držala som ju za ručičku, až kým
nezaspala. Keď som ju dojčila už len ráno, plakala pred spaním, ale
vždy nakoniec zaspala. Asi po 3 dňoch som jej ponúkla kakavko z pohárika
so sosáčikom a vypila 2,5 dcl! Začala som jej ho dávať
pred spaním a odvtedy bola spokojná. Ľahko si zvykla aj na
obyčajné mliečko. Takto sme zrušili aj poslednú spánkovú asociáciu
a temer úplne bez plaču. Záver
Až po ostavení
som si plne uvedomila, že som sa spánkovému tréningu mohla v skutočnosti
vyhnúť. Aj to, že spánkové problémy často spôsobujeme my
rodičia svojím spôsobom výchovy, hoci sa snažíme dať svojmu
milovanému bábätku len to najlepšie. Uvedomila som si aj to, že keby som mala
tieto vedomosti, keď bola moja dcérka maličké bábätko, nemusela
spánkovým tréningom vôbec prejsť. Preto je tento článok taký dlhý
a podrobný, aby aj iné bábätká mohli spokojne a zdravo spinkať
a aby mladé rodinky mohli byť štastné. Moja
21-mesačná dcérka je veľmi spokojné dievčatko a zdravý
spánok na nej veľmi vidieť. Je medzi nami veľmi silné puto
a hlboká láska. Dnes poobede, keď som ju dávala spať, bola už
veľmi unavená a začala plakať a kopať nohami.
Položila som mliečko ku nej, ale aj tak ho nechcela. Nakoniec si ho sama
zobrala a s chuťou vypila svoju pravidelnú dávku – 2,5 dcl.
Keď dopila, krásne sa na mňa usmiala a povedala: „ami!“ Ešte
hodnú chvíľu na mňa hľadela a ja som z jej
pohľadu čítala: „Maminka, aké je dobré, že vieš, čo
potrebujem, aj keď ja proti tomu protestujem. Veľmi ťa
ľúbim, si úžasná...“ Verte tomu, nie je nad to, keď svojmu
maličkému viete dať, čo potrebuje... Spracované
podľa:
|